Ako rozprávať o smrti s deťmi? Citlivý rozhovor s deťmi o umieraní
Rozhovor o smrti s deťmi môže byť pre rodičov náročná situácia. Často si rodičia vyberajú metafory aby deti ochránili pred bolesťou straty. Tieto slová môžu však viesť niekedy k zmätkom a nepochopeniu.
Mladšie deti berú to, čo im hovoria dospelí, vážne a môže sa stať, že v dôsledku toho budú očakávať, že ich babička sa jedného dňa vráti. Ak sa tak nestane, môžu sa cítiť oklamané, a to buď osobou, ktorá im odchod babičky vysvetlila, alebo dokonca samotnou babičkou.
Existujú prípady, keď deti môžu chápať slová rodičov doslovne:
- „Babka zaspala.“ – môže podporiť strach zo spánku
- „Odišiel na večný odpočinok.“ – strach z každého odchodu, oddychu
- „Vzal si ho k sebe anjel.“ – vezme aj dieťa, personifikácia smrti
- „Bola tak dobrá, že si ju Boh povolal.“ – strach poslúchať
- „Už je na krajšom mieste v nebi.“ – riziko samovražednosti
Psychológovia zdôrazňujú, že deti majú právo vedieť pravdu o smrti, pričom spôsob, akým im ju predstavíme, by mal zodpovedať ich veku a emocionálnej zrelosti.
Ako hovoriť s deťmi o smrti
- Vyjadrujte sa zrozumiteľne. Používanie priamočiarych výrazov pomáha deťom lepšie porozumieť realitu smrti. Vyhýbajte sa metaforám, ktoré môžu vyvolávať zmätok.
- Využívajte príležitosti pre nenásilnu diskusiu. Smrť domáceho zvieratka, návšteva cintorína môžu poslúžiť ako vhodné momenty pre rozhovor o smrti.
- Nechajte deti prežívať svoje pocity – plač, smútok. Ak došlo k strate blízkeho, nechajte deti vyjadriť svoje pocity a myšlienky.
- Rešpektujte individuálne rozdiely v spracovaní straty. Každé dieťa sa s bolesťou vyrovnáva inak; niektoré môžu potrebovať viac času alebo podpory.
- Buďte aj vy rodičia – otvorení o svojich vlastných emóciách. Ukázať vlastný smútok môže deti uistiť, že ich pocity sú normálne.
Účasť na pohrebe
Rozhodnutie, či by sa dieťa malo zúčastniť na pohrebe, by malo vychádzať z otvorenej diskusie o tom, čo pohreb obnáša, čo sa tam bude diať.
Je správne nechať dieťa, aby sa samo rozhodlo, či chce ísť na pohreb?
Rešpektovanie rozhodnutia dieťaťa nezúčastniť sa na pohrebe je kľúčová. Existuje množstvo alternatívnych spôsobov, ako môže dieťa prejaviť úctu a rozlúčiť sa so zosnulým:
- môžete doma zapáliť sviečku,
- vysadiť kvet ako symbol večnej pamiatky
- Kreatívne aktivity tiež môžu pomôcť dieťaťu vyjadriť svoje pocity
- písanie listov,
- kreslenie alebo vytváranie umeleckých diel sú vynikajúce spôsoby, ako si uctiť pamiatku zosnulého.
Zachovávanie príjemných spomienok prostredníctvom vytvorenia koláže z fotografií alebo napísaním príbehu o spoločne strávených chvíľach môže byť tiež útechou a spôsobom, ako udržať spomienku na zosnulého živú.
Čo pomáha pri smútení
- Trpezlivo odpovedajte aj na opakované otázky
- Verte mu, ak sa sťažuje na bolesti (brucha, hlavy,…), navrhnite, nech o bolesti hovorí.
- Je zdravé, že si dieťa „dávkuje smútok“. Môže sa stať, že v jednu chvíľu je veľmi smutné, zanedlho odbehne bezstarostne k hre a smútok sa vráti neskôr
- Vytvorte bezpečný priestor na aktívne vyjadrenie emócií, vrátane hnevu a napätia (krik do vankúša, dupanie,…).
Vo všeobecnosti zabráňte direktívnym vyjadreniam ako: „Je čas pohnúť sa ďalej…“, „Musíš…“, „Budeš…“ Radšej použite: „Môže sa ti stať…“, „Zváž, či…“, „Máš čas…“
ZÁVER
Rozprávanie o smrti môže posilniť našu schopnosť čeliť strate a pomôcť nám aj našim deťom nájsť v živote silu. Okrem toho, detská literatúra na tému smrti môže byť cenným nástrojom, ktorý pomôže otvoriť túto tému v bezpečnom prostredí – vás rodičov.
Nikdy nedovoľte, aby Vám strach z toho, že poviete ako rodič niečo nesprávne, vzal autentickosť. Úprimná podpora a otvorenosť sú viac, ako naučené frázy.
Knihy pre deti:
Brown Krasny Laurie, Brown Marc: Když Dinosaurům někdo umře.
Crowther, Kitty: Návštěva malé smrti.
Elbruch Wolf: Kačka, smrť a tulipán.
Exupéry Antoine De Saint: Malý princ.
Larssen Helland Elisabeth: Ja som život.
Larssen Helland Elisabeth: Ja som smrť.
Míková Marka: A smutek utek.
Prochádzková Iva: Myši patria do neba.
Stalfelt Pernilla: O smrti smrťoucí.
Špinková Martina: Anna a Anička.
Woods, Mathilda: Chlapec, vtáčik & truhlár.
POZNÁMKA:
Tento blog nie je vedeckým materiálom a nezastupuje pozíciu psychológa ani iného odborného poradcu. Obsah bol spísaný na základe informácií získaných z internetových kvalitných zdrojov a slúži predovšetkým ako zdroj inšpirácie. Našim cieľom je ponúknuť čitateľom návrhy, ktoré môžu byť užitočné pri riešení ťažkých situácií. Odporúčame však, aby ste sa v prípade potreby konzultácie obrátili na kvalifikovaných odborníkov.